Za tučné deti si môžeme sami
Kto pomôže obéznym deťom, keď rodičom je to jedno. Alebo to nie je až také zlé...?
Sedeli sme nedávno týždeň na letisku, bol čas obeda. Keďže sme bolí hladní, našli sme si bistro, v ktorom mali aspoň zeleninový šalát :) Manžel sa divil, že majú iba jeden druh. Obzerám sa okolo seba a hovorím mu: “Prečo by ponúkali viac, keď sme široko ďaleko jediní, čo jedia šalát." Najväčší rad sa tvorí v MC stánočku. Čo nás však najviac zaráža je to vekovo veľmi mladé zastúpenie, ktoré konzumuje túto delikátnu záležitosť. Aj vedľa nás sedí rodina, ktorá kompletne celá konzumuje MC, iba ich malé bábo kŕmia detskou výživou. Na hranolky je ešte malé, ale kto vie, čo bude jedávať o rok. Ale nerobme si vzorku na letisku, kde ťažko nájdete kvalitné jedlo za adekvátnu sumu.
Aká matka, taká Katka?
O chvíľu začína plavková sezóna, ktorá odkrýva telesné nedostatky nielen dospelých, ale aj deti. A každým rokom môžeme vidieť, ako obéznych deti pribúda. Smutné je, že to nie je len estetický problém, aj keď ním trpia deti najmä v puberte. Ako to, že sa deti stávajú prudko obéznymi už v tak mladom veku? Dovolím si tvrdiť, že deti s nadváhou sú výsledkom “ zanedbania" rodičov (vynimku tvoria samozrejme choré deti). Návyky preberajú priamo z rodiny, od svojich rodičov. Nie škôlka, ani škola za to nemôže. Aj naše dieťa chodí do škôlky, aj na výlety, a zbalíme mu aj klasické sladkosti, lebo je to výlet. Neriešim, čo tam jedli, aj ked fotky veľa prezradia. Viem, že sa vráti domov a čerstvé ovocie či zelenina je preňho základ. Tie návyky, chute má vypestované odmalička.
Pri deťoch s nadváhou je najhoršie to, že kým sú malé, tak si všetci myslia, že príliš bucľaté brušká sú v poriadku, to k malým deťom jednoducho patrí. Keď sú školáci, tak zrazu je On/Ona TUČNÝ. A je to JEHO/ JEJ problém. A fakt je, že je to sakra jeho problém. Lebo zrazu sa necíti dobre, počúva slová ako “tučko”, frázy “nejedz toľko”, “nebudeš už sladkosti, daj si radšej zeleninu”. Zrazu chceme od 11- ročného dieťaťa s nadváhou 30kg, aby chudlo. Aby zrazu zmenilo svoje návyky, ktoré sme mu potichúčky pestovali 11 rokov a bolo to v poriadku.
Možno tvrdé, ale toto ja vnímam ako nezodpovedné správanie rodičov a v mnohých prípadoch aj starých rodičov, ktorí si neuvedomujú, čo dali svojim deťom do vienka. Pocit menejcennosti? Hanby? Návyky, ktoré vedú k zdravotným problémom v budúcnosti?
Vždy sa oplatí zabojovať v ich mladom veku a nájsť spôsoby, ako ponúknuť zeleninu, či ovocie. Ako vysvetliť, že jedlo z MD je prázdnym jedlom. Pamätám si, že som staršiemu synovi naservírovala brokolicu 5-krát stále iným spôsobom, kým jej prišiel na chuť. A prišiel. Jednoducho som to nevzdala.
Nezúfajte!
Vy, ktorým to nie je jedno, nehádžte flintu do žita. Bojujte! Viacero rodičov sa ma pýta, čo majú robiť so svojimi obéznymi deťmi, akú diétu im dať, aby schudli. Nie som odborník na obezitu, ani na chudnutie, viem sa podeliť iba so svojimi skúsenosťami. Ako prvé im však odporúčam, aby hlavne oni zmenili svoje návyky stravovania, či pohybu (nepohybu), aby sa stali tým správnym vzorom pre svoje deti. Ako druhú vec radím nájsť si skúseného psychológa alebo kouča, ktorý pomôže hlavne čo sa týka komunikácie s dieťaťom. Poradí njamä spôsob, ako s dieťaťom rozprávať, aby sme celú vec nezhoršili. Aby spolupracovalo, aby všetky zmeny, ktoré pri chudnutí nie sú jednoduché, prebehli čo najlepšie. Príkazy a zákazy určite nie sú namieste.
Každopádne verím, že všetko sa dá, ak sa chce. Najdôležitejšie je sa rozhodnúť pre zmenu a stáť si za svojím rozhodnutím. Zmeniť dokážete naozaj všetko, ak to naozaj chcete. Nielen u seba, ale aj u svojich detí.
Zdroj titulnej fotky: Jana Šimkovičová