Cvicte.sk

Maroš Molnár je skúseným trénerom, ktorý bol aj porotcom súťaže FIT LEADER. Poznať ho môžete aj ako nekompromisného trénera zo TV show Extrémne premeny. S problémom obezity sa stretáva denne nielen u dospelých, ale žiaľ, aj u detí. Tie častokrát nemajú na výber a životný štýl im vyberajú ich rodičia. Chýba im nielen pravidelný šport, ale aj prirodzený pohyb, obyčajná chôdza a o vyváženej zdravej strave môžu mnohé len snívať.

Kde to začína?

„Príčiny bývajú hneď na začiatku. V prvom rade vznikajú v rodine a potom v škole,“ hovorí Maroš. „V rodine si rodičia uľahčujú tým, že miesto toho, aby išli s deťmi športovať, idú sami športovať alebo im strčia do ruky tablet a hotovo, majú pokoj. V škole sa neklasifikuje telesná výchova a rodičia svoje deti od nej oslobodzujú vždy, keď sa dá, tým pádom, nemá mať dieťa kde výdaj energie, plus v školách sú už fast foody. Rodičia im dajú 5 euro do ruky, nech si kúpia raňajky, miesto toho, aby im ich oni spravili. Je to pre nich jednoduchšie. Namiesto krabičiek, v ktorých by mal byť kaleráb, mrkva, šunka, syr, pečivo, jablko, si kúpia sladkosti. Pripravovať zdravé jedlo je náročné na čas, zabúdajú na základné veci a to sú ich deti.“

V škole sa neklasifikuje telesná výchova a rodičia svoje deti od nej oslobodzujú vždy, keď sa dá, tým pádom, nemá mať dieťa kde výdaj energie. Rodičia sa deťom v dnešnej dobe venujú skutočne málo, hoci možností je teraz neúrekom. Často sa s deťmi ani nebavia. Niekedy si v tejto uponáhľanej dobe sotva prehodia pár viet, nerozprávajú sa o tom, aký mal kto deň.

Kariéra je často na prvom mieste. Maroš tvrdí, že keď rodič nebude mať prehľad o deťoch, začnú žiť samospádom. Rodičia sa tiež vzájomne ignorujú a nakoniec si každý žije svoj život. Tam začnú problémy.

„Rodičia si deti nevšímajú, začnú teda jesť. Kúpia si hamburger a začnú pomaly nenápadne priberať. Alebo si dajú čipsy a sladký nápoj. Po ňom sa vyšvihne inzulín hore, následne hneď padne, dieťa začne byť unavené, zasa si dá kolu, znovu stúpa inzulín hore, a takto sa vychovávajú diabetici. Tí sa potom idú liečiť. Miesto toho, aby sme cukrovke zabránili už v detstve, čím sa dostáva celá spoločnosť do začarovaného kruhu, lebo týchto ľudí musí zdravotníctvo liečiť,“ konštatuje Maroš.

Postrach menom školská jedáleň

Obed v školskej jedálni stojí v priemere cca 30 euro mesačne. Ak by bol zostavený z kvalitnejších surovín, stál by dvojnásobok. Taký luxus si mnohé rodiny nemôžu dovoliť.

Školské jedálne majú svoje normy, musia obsahovať presný podiel cukrov, tukov, bielkovín. Maroš sa tejto téme venoval v jednej škole a zistil priamo od kompetentných, že v jedálni nemôžu použiť zdravší olej, lebo by sa nezmestili do stanovenej ceny.

„Ak sa tento prístup nezmení reformou v školstve, že sa vydajú nové normy, môže sa to len o kúsok zlepšiť, povedzme tak o 30%, ale nič radikálne nenastane. Tiež musí niečo chcieť zmeniť vedúca kuchyne aj riaditeľka, stojí to však energiu. Zo všetkého sa dá vymyslieť niečo zdravé, ale stojí to veľa času a nie je to vždy motivujúce. Často sa objednáva aj vo vývarovniach. Dá sa strava kompenzovať doma, ak teda sa rodič trochu snaží. Škola by mala vychovávať zdravú generáciu, ktorá vie podať výkon. Sám zmôžem nič. Máme na Slovensku veľa odborníkov, ktorí by tým vo vláde mohli pohnúť, boli by ochotní, ale podnet musí prísť odinakiaľ,“ dodáva na záver Maroš.

Odkaz pre rodičov: Hýbte sa spolu s deťmi a všímajte si, čo majú na tanieri.