Cvicte.sk

Je konzumácia sladkostí naozaj taká škodlivá alebo preháňame?

Na začiatku by som povedal, že deti potrebujú cukor. A deti – hokejisti potrebujú cukor dvojnásobne. Možno ani nie tak cukor, ale skôr sacharidy. V konečnom dôsledku je glukóza to palivo, ktoré dáva deťom i dospelým energiu. Zhrňme si to tak, že bez glukózy hrať hokej deti nemôžu. Takže nepovažujme cukry alebo sacharidy za zlé, lebo deti ich potrebujú. Otázka však znie inak, čo to je – sladkosť? Môžeme sa na to pozrieť z viacerých strán. Čokoládové tyčinky sú jeden variant, druhá vec sú napríklad sušené datle. Obe znejú ako úplne odlišná kategória, ale z hľadiska cukru to ani taký rozdiel nie je. Keď si dieťa dá rovnaké množstvo kúpenej čokoládovej tyčinky a datlí, obsah cukru je v oboch prípadoch rovnaký. „Palivo" je teda identické, skôr sa treba pozrieť na zjedené množstvo. Ďalším faktom je, že v tej tyčinke nie sú úplne najzdravšie ingrediencie. Napríklad aj v bežných lacných sladkostiach či keksoch sú suroviny, ktoré sú problémovejšie než samotné cukry. Ako príklad spomeniem menej kvalitné stužené tuky alebo stabilizátory. Sú to látky, ktoré držia tvar a hmotu tyčinky. V prípade datlí tieto ďalšie látky nie sú. Ich tvar je prirodzený tak, ako narástli, a navyše sú ešte aj zdravšie, lebo obsahujú vitamíny a minerály. Z pohľadu cukru je to teda to isté, ale vždy musíme zohľadňovať aj zvyšok, celé zloženie jedla. Kadejaké kombinácie sacharidov a tukov, stabilizátory, kypridlá, nič z toho neprospieva tráveniu.

Z toho mi vychádza, že problém spočíva v množstve konzumovaného cukru. To je kameň úrazu?

Áno, veľa cukru je problém. S čím premostíme na najväčšie zlo, a to sladené nápoje. Tie, žiaľ, človek nevníma ako sladkosť. Napríklad obézne deti okolo 15. roku majú kvôli sladeným nápojom stukovatenú pečeň, a to je pri dlhodobom neriešení prvý krok k cirhóze pečene. Pri liečení stukovatenej pečene deti často ani nemuseli mať diétu, stačilo vyradiť sladené nápoje. Ľudia si neuvedomujú, koľko cukru obsahuje aj taký 100 % pomarančový džús či ľadový čaj. Z hľadiska cukru je to úplne porovnateľné so sladenými nápojmi. Mnohí mladí hokejisti ešte pijú aj kofeínové sladené nápoje, resp. energetické nápoje, kde je taktiež veľa cukru. Aby toho nebolo málo, tieto nápoje ešte obsahujú stimulanty, čo má vplyv zase na spánok a následne spôsobuje nekvalitnú regeneráciu.

Takže by sme mali byť opatrní, najmä čo sa sladených nápojov týka.

Na to som chcel upozorniť, že často vidíme v zlom svetle čokotyčinky, ale uchádza nám pozornosť od tých sladených nápojov. Mladý športovec by mal piť hlavne čistú vodu, minimálne 1,5 l, a zvyšok si môže dať džús alebo sladený, napríklad iontový nápoj. Rozhodne by to ale nemalo nahradiť ich bežný pitný režim. Zaujímavosťou sú aj tzv. zdravé desiate. Keď sa pozrieme konkrétne na zloženie rôznych mliečnych nápojov, nájdeme tam tiež veľa cukru. Ak sa zamyslíte, nik nepije acidofilné mlieka bez príchute, každý si radšej zvolí ochutené verzie. A keď si aj v tomto prípade pozrieme zloženie, stále sú tam sacharidy. Dieťa teda permanentne konzumuje sacharidy, a pritom ani nie vo forme sladkostí. Čiže z môjho pohľadu by tá tyčinka ani nebola taká problémová, ak by dieťa jedlo poriadne celý deň, a potom si dá jednu sladkosť. Ale v systéme toho, že k tej tyčinke má sladený nápoj, zdravú desiatu v podobe osladeného acidofilného mlieka, a celý deň má nadbytok cukru, tak sa nemôžeme diviť. Videl som už mnohých mladých športovcov a musím povedať, že veľa z nich má nadváhu. Kedysi by sme nepovedali, že tieto deti intenzívne športujú, lebo majú evidentne kilá navyše. Divím sa, ako ten šport s nadváhou vôbec zvládajú.

Pozrime sa na dôsledky stukovatenej pečene. Na čo vlastne pripravujeme deti, ak im toto dovoľujeme? Čo to znamená zo zdravotného hľadiska?

Stukovatená pečeň sa objavuje až v prípade obéznych detí. Ak bude aj neobézne dieťa chronicky naučené, že hlad zaženie sladkosťou, bude jedno, či to bude tyčinka alebo to budú datle. Vtedy na takúto stravu reaguje inzulín a telo si po čase práve vybuduje necitlivosť na inzulín. Toto je už pomaličky akýsi predstupeň pred cukrovkou 2. typu. Je to riziko sladkostí, ktoré sa jedia opakovane, hlavne nalačno, napríklad po tréningu.

Je rozdiel, či zjeme sladkosť nalačno alebo až po jedle?

Rozhodne to má vplyv a svoj význam. Ak si dáme normálny obed, kde máme tuky aj bielkoviny, povedzme, že máme mäso so zemiakmi alebo ryžou, tak máme v žalúdku všetko potrebné. Vtedy už dezert, teda sacharidy, nie je taký škodlivý. Do krvi sacharidy nepôjdu tak rýchlo, lebo tuky a bielkoviny z hlavného jedla spomalia tento proces. Avšak, keď si dáme len sladkosť, na to telo reaguje veľmi rýchlo. Sacharidy sa začínajú štiepiť už v ústach. Po pár minútach máme cukor v krvi a je to veľký nárast glukózy. Na to reaguje inzulín a potom sa stane, že po takej hodine je inzulínu priveľa a glukóza v krvi prudko klesne. Inzulín ju vytlačí do buniek a zrazu je dieťa malátne alebo podráždené, lebo má miernu hypoglykémiu. Krvný cukor je nízky.

Tie výkyvy badať aj v správaní dieťaťa.

A toto je riziko jedenia sladkostí v kontexte toho, že si dá sladkosť, keď je hladné. Takto si môže navodiť diabetes druhého typu. Nehovoriac o tom, keď prestane športovať, čo sa po puberte veľmi často deje. Zrazu dieťa nie je ani fyzicky aktívne, a to je už „smrteľná“ kombinácia. Vďaka športu vie telo veľa tolerovať, lebo pohyb pomáha metabolizovať cukry do svalu. Preto je pohyb dôležitý počas celého života.

Pokračovanie tohto rozhovoru, ako aj ďalšie inšpiratívne rozhovory s top slovenskými trénermi a hokejistami o zdraví, športe a zdravom stravovaní nájdete v knihe HOKEJOVÉ RÝCHLOVKY. Na skoro 300 stranách vás čakajú taktiež desiatky obľúbených a rýchlych fit receptov od 60 známych hokejových osobností.