Cvicte.sk

„U nás na to priestor je a zvykneme deťom vysvetľovať, ako daná zelenina rastie, odkiaľ pochádza, ako vyzerá nielen v uvarenom, ale aj v surovom stave. Vytvárame si spoločne zo surovín na tanieri obrázky a zloženie hotových jedál porovnávame s tými z obchodu. Snažíme sa deťom vysvetliť, že čerstvé suroviny im dodajú silu, kdežto tie, ktoré sú z obchodu, plné konzervačných látok a cukru, im energiu vezmú. Deti majú tendenciu medzi sebou súperiť a takmer sa pobiť o to, kto vypije Shrekov špenátový smoothie plný sily,“ hovorí Janica Lacová, ktorá pravidelne lektoruje a prednáša v Škole varenia v obnovenej Starej tržnici v Bratislave.

Janica je zakladateľkou značky Jem iné, ktorá vzdeláva v oblasti zdravej výživy a tvorí jednoduché recepty s rozumným využitím lokálnych zdrojov. Snaží sa tiež rozvíjať v ľudoch kreativitu aj v kuchyni. V roku 2012 získali status ambasádora nadácie Jamieho Olivera - Food Revolution Foundation na Slovensku.

To alebo ono?

Deťom treba dať na výber. Ale dať im na výber medzi čerstvou voľbou. Nepýtať sa ich: „Miláčik, dáš si hranolky alebo varené zemiaky?“ Treba sa spýtať: „Dáš si varené zemiaky, zeleninku, ryžu alebo zemiakovú kašu?“

„Samotné hranolky tiež nemusia byť zlé, pokiaľ sú pripravené doma pečením a nie vyprážaním. Skôr treba deti presvedčiť, aby presvedčili svoje mamy, nech im doma varia a venujú sa im. Pokiaľ ich rodičia nenaučia, že existuje aj iná voľba ako hranolky, je jasné, že si nebudú vedieť vybrať a v spoločnosti si vyberú to, čo ostatné deti, ktoré sú ovplyvnené reklamou a prostredím a to sú polotovary,“ pokračuje Janica.

 

Čo by nemalo v kuchyni chýbať?

Strava by mala byť rozmanitá. V lete uprednostniť čerstvú zeleninu a ovocie, v zime viac teplú stravu. Jesť viackrát denne, po menších dávkach, ku každému jedlu konzumovať čerstvý šalát či inú prílohu. K tomuto treba viesť odmalička aj deti, aby si k zelenine a ovociu vytvorili vzťah. Vtedy im na tanieri nebude nič chýbať.

Zmeny v školskej jedálni

Janica spolu s Anettou Vaculíkovou vlastnia cateringovú firmu, ktorá vyrába jedlo hlavne pre predškolské súkromné zariadenia. Jedlo, ktoré im pripravujú, je zostavené sezónne a z kvalitných surovín, prevažne od farmárov. Jeho cena je vyššia ako cena v štátnej školskej jedálni, ale keďže obsluhujú súkromné zariadenia, klientmi sú rodičia, ktorí si uvedomujú dôležitosť kvality jedla a sú ochotní si za stravu priplatiť.

„Dostávame požiadavky aj od rodičov, ktorých deti navštevujú štátne zariadenia, či by sme neboli schopní čiastočne obslúžiť aj ich detí, že si radi priplatia. My s tým problém nemáme. S týmto modelom však musí súhlasiť aj samotná škola a tu narážame na problém - jedlo od externého dodávateľa nemá škola záujem skladovať a nie je ochotná ho vydávať. Nemá na výdaj jedla a súvisiacu operatívu extra pracovnú silu. Napriek tomu sa snažíme zlepšiť podmienky aj na štátnych školách. Podarilo sa nám získať licenciu na britský program Skutočne zdravá škola, ktorý je momentálne vo schvaľovacom konaní na Ministerstve školstva a ak by sa nám podarilo presadiť ho, veríme, že zlepšíme podmienky a kultúru stravovania aj na štátnych školách. To, ako program bude či nebude fungovať na jednotlivých školách, však závisí od záujmu vedenia školy a rodičov, iniciatíva musí prichádzať od nich,“ hovorí Janica.

Nútiť alebo nenútiť?

Deti rady špekulujú. Keď sa má obedovať či raňajkovať, tvária sa, že nie sú hladné a jedlo odmietajú. Vzápätí sú schopné siahnuť po sladkostiach. Janica odporúča nesuplovať pripravené raňajky a obed za iné alternatívy (sladkosti), len preto, aby ste dieťa umlčali. Ak je dieťa skutočné hladné, zje to, čo ste mu pripravili. Keď nie hneď, tak o hodinu. Základom je trpezlivosť.

„Najradšej sa deti s jedlom hrajú. A tiež je známe, že majú radi jedlo separované - zvlášť mrkva, zvlášť hrášok, zvlášť omáčka, zvlášť ryža... Zo skúsenosti vieme, že nie je nič horšie ako krupotto či jedlo podobné rizotu. Deti sú ho schopné "operovať" na tanieri aj hodinu, preberať a nič nezjesť. Ak máme na to čas a na tanieri vytvoríme z jedla obrázok, garantujem, že deti zjedia celé umelecké dielo,“ radí Janica.

Odmeny za jedlo?

Ak všetko zjedia, je to znakom toho, že sú zdravé a chutí im. Ak nezjedia, môžete hádať, či špekulujú alebo ste mizerní kuchári. Ak má byť za zjedený tanier zeleninu nejaká cukrovinka, to tiež nie je najlepšie riešenie. Budú to vnímať ako trest, že musia jesť.

Na záver Janica dodáva: „Treba deti vzdelávať a inšpirovať. Doma jesť zdravo, variť tak pre celú rodinu. Je jasné, že keď sebe naložím na tanier vypražený syr a dieťaťu šalát, tak asi to nezje. Rodičia majú byť motiváciou pre deti. Ak sa im podarí zjesť pestrý tanier jedla, treba ich samozrejme pochváliť, ale pamlsky patria psíkom a mačičkám.“

Janica sa rada delí o skúsenosti s ostatnými, čoho znakom je pozícia speakra v medzinárodnom inovatívnom projekte Young Guns či porotkyne v programe VÚB Business Academy. V roku 2017 sa so značkou Jem iné stali víťazom ceny Via Bona Slovakia 2016 v kategórii Sociálne inovácie a špeciálnej ceny Inšpiratívny projekt v kategórii Dobrý partner komunity.

Spolu s Anettou Vaculíkovou napísali tiež knihu "S Anetou a Janicou - Čo na srdci, to na jazyku".

Zdroj ilustračnej fotky: andibreit, CC0
Zdroj fotky: Archív Jem iné