3. MAR 2017

Pri svojich tréningoch neustále mentálne prepínam

redakcia

Cvičí s deťmi i seniormi. Tvrdí, že sú to jeho najobľúbenejšie skupiny zverencov. Ako tréner Tibor Mišutka zvláda tieto náročné skupiny?

Tibor pochádza zo stredného Slovenska, konkrétne zo Zvolena, kde sa ľudia aj vďaka prostrediu venujú pohybovým aktivitám. V blízkosti sú hory, ako napríklad Chopok a Jasná, čo umožňuje všestranné využitie, a ponúka veľa možností ako zostať v pohybe. Odmalička bol vedený k športu. Tiborove profesionálne začiatky siahajú do pubertálneho veku, keď sa venoval tancu – najprv spoločenskému, od ktorého prešiel k modernému štýlu. To ho spočiatku motivovalo k zámeru študovať choreografiu. Napokon od toho upustil. Momentálne pracuje s vekovými skupinami juniorov a seniorov. Pôsobí hlavne v Sport Kids Academy, ktorej prioritou je vybudovať u detí pozitívny vzťah k športu od ich útleho veku. 

Čo bol pre teba prvý impulz pri výbere, resp. kedy si si povedal, že tomuto sa chcem venovať viac a chcem to aj trénovať?

Moje ukončené štúdium nie je športovo zamerané, no napriek tomu som sa športu neustále venoval. Chodieval som dlhé roky na spinning – indorcycling, čo ma motivovalo spraviť si k tomu základný kurz a stal som sa inštruktorom. Samozrejme, pokračoval som v ďalšom vzdelávaní v tejto oblasti, a to americkým štýlom, na ktorom ma zaujala jeho prepracovanosť. Dotiahol som ho úplne do konca na najvyššiu možnú úroveň. To ma celkovo priviedlo k venovaniu sa postupnému cvičeniu. Indorcyclingu som verný dodnes, čo predstavuje už približne 20 rokov.

Tibor
Zdroj foto: Tibor Mišutka

Kedy si začal cvičiť s deťmi?

Čo sa týka Sport Kids Academy, s deťmi to začalo pred piatimi rokmi. Predtým to boli cvičenia rodičov spolu s deťmi od bosu až po cvičenia na fitloptách. Hľadal som ďalšie možnosti, oslovoval iné fitnes centrá s projektmi a programami akadémie, čo viedlo k spolupráci s ľuďmi a k stavu, ako akadémia funguje aj v súčasnosti. Od jej začiatku sa venujem výhradne deťom, absolvoval som vzdelávanie v Čechách a nadobudol špecializáciu na deti od 0 do 9 rokov.

To znamená, že pracuješ aj s bábätkami?

Áno, jedná sa o manipuláciu a psychomotorický vývoj. Je potrebné ovládať fyziológiu ľudského tela a vo svojej podstate je jedno, či má noha 120 cm alebo 20 cm. Svaly sú tie isté a hlavne každý tréner by mal ovládať, ako svalové reťazce na seba nadväzujú a aký majú mať správny vývoj, aby človek fungoval správne aj v dospelosti. Akonáhle dôjde k chybám už v detstve, nesie sa to s človekom celý život. Čím je človek starší, tým sa tieto chyby prejavujú viac, či už lordózou, skoliózou a podobne.

Väčšinou ťa zvyknem vidieť pri deťoch vo veku 4 až 5 rokov, na ktorých vidieť, že si ťa obľúbili.

Áno, ale máme to v akadémii rozdelené, pretože niektoré detičky lepšie reagujú na ženy, niektoré na mužov. Preto na začiatku, keď k nám prídu, robíme diagnostiku, aby sme ich vedeli zaradiť do správnych skupín. V tom veku sú totiž schopné buď rýchlo napredovať, alebo potom pomalšie, čo zvyčajne doženú do tých 3 rokov. Rozdiely po fyzickej, psychomotorickej a aj psychickej stránke sú napriek tomu veľké. Mojou najobľúbenejšou skupinou detí sú dvojročné a trojročné deti.

Tibor
Zdroj foto: Tibor Mišutka

A prečo práve tie?

No, pretože sú úžasné :)! Už vedia chodiť, viac toho vnímajú, začínajú rozprávať. A ešte je tam to snenie, vymýšľanie si, funguje pri nich rozprávkový svet. Podobné je to so seniormi, oni sú rovnako vďační ako trojročné detičky. S nemobilnými pacientmi sa dá tiež krásne cvičiť a je to pre mňa veľmi zaujímavé. Pri klasických cvičeniach so seniormi už treba brať ohľad na to, že telo už niečo zažilo, už nie je v takej kondícii, ako zvyklo byť. Ideálne je, keď sa ľudia hýbu aj vo vyššom veku, čo zasa nemusí znamenať nejaké intenzívne cvičenie, ale napríklad aj chôdzu po schodoch. Potom aj pamäť, aj koordinácia, všetko funguje lepšie. Svaly sú funkčnejšie a naďalej sa udržiavajú v kondícii. Dá sa to pekne prirovnať k strune na gitare, pretože keď hráš, tak ju pravidelne ladíš. Keď prestaneš, tak časom povolí.

Každý pohyb je určité cvičenie. Niekedy stačí iba psychické cvičenie a už je to pre seniorov iný druh činnosti. Preto je u seniorov, aj u detí krásne vidieť, ako je mentálna stránka prepojená s fyzickou stránkou. Jedno bez druhého neexistuje.

Ani skupina malých detí, ani skupina seniorov nie je jednoduchá na zvládnutie, najmä po psychickej stránke. Musíš sa prispôsobiť ich mentálnej úrovni. Ako dokážeš prepínať?

Niekedy neprepnem a ešte aj doma si recitujem detské riekanky :). Keďže je to moja práca, potrebujem sa na to naladiť, a keď ma to baví robiť, tak sa aj dokážem naladiť. Niekedy je to ťažšie, no niekedy zasa ľahšie. Je potrebné si uvedomovať, s akou skupinou robím. Správny cvičiteľ má vedieť, čo má dieťa v danom veku ovládať po každej stránke. To znamená všetko od jemnej motoriky cez hrubú motoriku až po vývoj reči. Všetko kompletne. Pri deťoch je úžasné, že musíš zapojiť všetko dohromady, aby to bolo pre ne vhodné.

Tibor
Zdroj foto: Tibor Mišutka

Čo z tohto všetkého ti sedí najviac?

Sú také obdobia, keď radšej pracujem s deťmi, potom sú také obdobia, keď mám radšej skupinu s dospelými ľuďmi. Pri tréningoch s jednotlivcami si už vyberám. Väčšinou po prvom rozhovore viem, či tréning vydrží, alebo nevydrží. Podľa toho usmerním to, či si ho nechám, pracujem s ním a pomaly sa posúvame. Alebo hneď ho posuniem inému kolegovi :).

Nedávno sme sa rozprávali o tom, že niekedy je ťažšia práca s rodičmi než deťmi. V závislosti od výsledkov, ktoré rodičia očakávajú. Ako to vnímate v akadémii?

Vnímame to tak, že pokiaľ si v správnom slova zmysle nechytíme maminku, aby s nami spolupracovala a dôverovala nám, nevydrží a odchádza preč. Potrebujeme preto pracovať aj s rodičmi, vysvetľovať im, prečo to robíme, kvôli čomu, aký to má význam pre dieťa a nasmerovať ich pomaly tak, aby dieťatko malo správny vývoj. Ja presne vidím, či našľapuje na špičky, upína sa a podobne. Každý vek má svoje špecifiká a ja potom prispôsobujem jednotlivé cviky, aby sme postupne odstránili chyby, ktoré sú, a hlavne veľmi jemne na to upozorňujem rodičov. Musím vedieť, komu, čo a ako povedať, formulovať, aby nevznikol nejaký problém. Takto si s rodičmi budujeme dôveru. Napríklad, jednoduchou formou hry vymyslíme, aby rodičia pracovali s deťmi aj doma, pretože všetky návyky, ktoré deti majú, sú odpozorované od rodičov, ktorí im vzorce správania dávajú.

Čo tie očakávané výsledky? Keď napríklad rodič chce mať z dieťaťa za každú cenu športovca.

Snažíme sa mu jemne vysvetliť, že napriek tomu, že sa dieťa nehodí na športovca, bude vynikať v inej oblasti. Deti sa postupne profilujú a to sa v nich postupne ukladá, že aj napriek tomu z nich vyrastú úžasní ľudia.

Znamená to, že rodičov upozorňujete, na čo má dieťa najväčšie predpoklady?

Áno, dávame rodičom odporúčania. Väčšinou, keď je dieťa vo veku 4 až 6 rokov, už vidieť, že má talent na určitú činnosť, v ktorej potom môžu rodičia s dieťaťom priamo pokračovať. Ak je dieťa nadané, snažíme sa to u neho „ukočírovať“ správnym smerom, aby sme nezničili jednotlivca, ale navigovali ho tým správnym smerom. Buď to zvládne, alebo nezvládne. Nič nie je zaručené.

Tibor
Zdroj foto: Tibor Mišutka

Ako podľa teba možno ešte podporiť pohyb dieťaťa mimo akadémie? Organizujete rôzne podujatia, kempy pre deti, čo všetko je okrem toho tiež prospešné?

Záleží od veku dieťaťa, ale každé by sa malo hýbať. Postačujú aj dlhšie prechádzky, počas ktorých sa dá cvičiť a aj hrať rozumové hry. Stačí napríklad, keď dieťa preskočí skalu, alebo mu povieme, nech ukáže, ako skáče žabka a už je to cvičenie. Potom, napríklad nájdeme lístok a opýtame sa, akú má farbu. Len treba byť kreatívny, všímať si okolie, byť vnímavý a, samozrejme, dostať sa na úroveň dieťatka. Rodičia na to často zabúdajú, preskočia určitú úroveň a tlačia dieťa do toho, čo ešte nemá prísť. To je problém. Čiže veľa závisí práve od rodičov. Ja viem, že svet je uponáhľaný, že žijeme pre to, čo bude, nie pre to, čo je. A to je veľký rozdiel. Je potrebné vnímať danú chvíľu, ktorú máme. Deti ako vzorce vnímajú rodičov, nie mňa ako trénera. To sa prejavuje aj na hodinách cvičenia. Dôležitá je vyrovnanosť. Keď maminky nie sú v pohode, dieťatká sú nervózne, nesústredené, necvičia...

Tibor Mišutka je jedným z účastníkov súťaže Fit leader

sport kids

Rozhovor viedla Jana Šimkovičová, šéfredaktorka Cvičte.sk, upravovala Miroslava Miková, redaktoka a editorka Cvičte.sk.

Zdroj foto: Tibor Mišutka

Ľudia, ktorí čítali tento článok, zaujímajú sa tiež o: 

Cvičiť sa dá aj pri dvoch deťoch. adel poradí, ako na toCvičiť sa dá aj pri dvoch deťoch. Adel poradí, ako na to

 „Keby som chcela byť vtipná, povedala by som, že by som uvítala, aby mal deň o pár hodín viac. Avšak bola by to len alibistická výhovorka, ktorú používa takmer každý. Čas nie je problém, ide o to, ako si kto nastaví priority.“ 

 

Silu prekvapiť samú seba vám dá fitcentrum fitcurvesSilu prekvapiť samú seba vám dá fitcentrum FitCurves

Len 30 minút tréningu stačí na to, aby ste popracovali na zväčšení svalovej hmoty, zrýchlili svoj metabolizmus a spálili približne 500 kalórií. 

 

Zdravie detí vidno aj na zubochZdravie detí vidno aj na zuboch

Určite ste počuli o tom, že zdravá ústna dutina je jednou zo záruk zdravého života.

 


DISKUSIA K ČLÁNKU (0)

Diskusia k článku - Pri svojich tréningoch neustále mentálne prepínam

Nový príspevok

Táto diskusia je otvorená len pre prihlásených užívateľov.

 

Súvisiace články

Burza

Pre vloženie inzerátu musíte byť prihlásený!
Registrovať | Prihlásiť
Desiatujete každý deň?
Áno, desiata je dôležitá.
Ako kedy, teda podľa toho, či mám čas.
Nie, nikdy na to nemám čas.

Celkom hlasovalo: 1324
Archív ankiet

Odber newsletterov
Tip pre redakciu
Poslať článok

Poslať článok môže len registrovaný užívateľ.